Preskočiť na obsah

Peter Viktor Ličko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Peter Ličko
hudobný skladateľ a pedagóg
Peter Viktor Ličko
Narodenie22. január 1946
Rimavská Sobota, Česko-Slovensko
Úmrtie22. marec 2021 (75 rokov)
Rimavská Sobota, Slovensko
RodičiaLoránd Ličko a Magdaléna Ličková

Peter Viktor Ličko[1] uvádzaný aj ako „Viktor von Gesichtchenstein“ (* 22. január 1946, Rimavská Sobota – † 22. marec 2021, Rimavská Sobota)[2] bol slovenský hudobný skladateľ a pedagóg.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v zmiešanej maďarsko-slovensko-nemeckej rodine na južnom Slovensku. Jeho starí rodičia, ako aj generácie pred nimi, boli zväčša právnici, často vo vysokých štátnych službách, silní katolíci, kalvinisti, niektorí aj kalvinistickí kňazi. Otec bol právnik, neskôr aj riaditeľ rôznych stredných škôl. Povodne sa chcel stať katolíckym farárom, neskôr však prijal presvedčenie tzv. vedeckého ateizmu a stal sa ilegálnym komunistom (ale silne demokratickým, podobne ako napr. Alexander Dubček). Počas holokaustu zachraňoval židovské rodiny. Matka bola učiteľkou klavíra a aj riaditeľkou základnej umeleckej školy.

Už keď mal Peter dva roky, otec mu začal púšťať na starom gramofóne orchestrálne symfónie od Beethovena a od Schuberta. Ako trojročný si začal vyspevovať rôzne melódie z týchto symfónií.

Navštevoval Základnú školu (v rokoch 1952 – 1960) s vyučovacím jazykom maďarským v Rimavskej Sobote. Ako sedemročný začal hrať na klavíri a ako deväť až desaťročný skúšal aj komponovať, boli to však iba klavírne improvizácie hrané vždy rovnako a ešte neznotované. Až do roku 1960 ho učila jeho matka. Ako jedenásť až dvanásťročný vyhrával prvé ceny v celoštátnych súťažiach (aj s vlastnými kompozíciami). Medzi rokmi 19601967 maturoval a absolvoval Štátne konzervatórium v Prahe a to v hre na klavíri, v hudobnej estetike a príležitostne absolvoval aj kompozičné kurzy. Vtedy prakticky prestal komponovať a až na niekoľko výnimiek až do roku 1982 prakticky nič neskomponoval.

V roku 1967 bol prijatý na Janáčkovu akadémiu v Brne, ale o mesiac prestúpil na Univerzitu Franca Liszta v Budapešti, kde v roku 1972 získal diplom z klavírnej hry a metodiky vyučovania klavíra. Hru na klavíri ho učili György Kurtág a Pál Kadosa. György Kurtág ho usmerňoval už aj kompozične. Navštívil aj niekoľko prednášok Györgya Ligetiho.

Pôsobenie

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1972 – 1980 pôsobil na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, kde prednášal a bol aj hlavným konzultantom z dejín hudby, rozboru skladieb a z teórie hudby. V tých rokoch začal pracovať na rozsiahlejšej hudobno-vedeckej práci, ktorú ale v roku 1982 prerušil kvôli vtedy už rozbehnutej kompozičnej činnosti.

V rokoch 1980 – 1982 vyučoval v Štátnom konzervatóriu v Žiline. Neskôr, v rokoch 1980 – 2011 učil v Základnej umeleckej škole v Hnúšti, kde používal nové aj experimentálne metódy.

Od roku 1993 učí aj ako súkromný učiteľ hudby a to klavír, improvizáciu a komponovanie. Vyučoval zväčša deti vo veku 6 – 14 rokov. Niektorí jeho bývalí žiaci už dosiahli úroveň medzinárodných koncertných umelcov ako aj významné posty na hudobných akadémiách a univerzitách. V rokoch 19791996 vypracoval niekoľko klavírnych škôl pre hru na klavíri ako aj pre improvizáciu a komponovanie. Svojich žiakov pripravoval z detskej kompozičnej tvorby na celoštátne súťaže, kde často získali prvé a druhé miesta za detskú tvorbu. Až do svojej smrti pracoval na Súkromnom,hudobnom a dramatickom konzervatóriu v Rimavskej Sobote. Učil stredoškolákov v hre na klavír.

Po veľmi pomalých začiatkoch v rokoch 19791986 sa jeho kompozičná činnosť čoraz viac rozbiehala a asi v rokoch 20032006 dosiahla už značnú intenzitu (niekedy až 3 – 4 rozsiahle kompozície a opery počas dvoch až troch mesiacoch). Pre svoje opery si sám píše aj scenáre, texty a libretá (zväčša v maďarskom jazyku), no niekedy zhudobňuje aj cudzie námety, väčšinou ale s vlastným prepracovaním. Od roku 1979 jeho oeuvre dosiahlo už veľkých rozmerov. Pre jeho tvorbu je typická polysystémovosť, polyštýlovosť, ba až „polyosobnostnosť“. Niekedy jeho tvorba korešponduje aj s tvorbou Alfreda Schnittkeho, Denisova, Dona Davisa, Johna Williamsa, Trewora Morrisa, atď., i keď tvorbu týchto autorov spoznal len nedávno. Často sa v tej istej kompozícii miešajú takzvané „avantgardné“ systémy z 50. a 60. rokov 20. storočia so silno novoromantickými systémami.

Jeho oeuvre sa vyznačuje značnou rozsiahlosťou:

Je to mnoho sólových, komorných (pre najrôznejšie telesá), orchestrálnych, oratórnych a liturgických kompozícií, ako aj kompozícií scénických a baletných. Ako príklad môžeme spomenúť symfonické baletné skladby „Pán Prsteňov“ (The Lord of the Rings), a to v dvoch kompletne odlišných verziách (rok 2002 a 2007), alebo symfonický balet „Bezosudovosť“ (Fatelessness), podľa románu Imricha Kertésza s vlastným scenárom z roku 2003. Okrem toho má aj mnoho opier, ba až celé cykly opier. Tu môžeme spomenúť operný cyklus 15-tich jednoaktoviek „Tragédia človeka“ na drámu Imricha Madácha, na ktorom pracoval v rokoch 1988 – 2007. Ďalej cyklus 13 fantasy, sci-fi, mystických opier (vlastné libretá) pod súhrnným názvom „Od temnoty ku svetlu“, na ktorom pracoval v rokoch 2007 – 2012.

Od temnoty ku svetlu

[upraviť | upraviť zdroj]

Jednotlivé časti sú:

  • Ramzes Pilatus Rebus
  • Evanjelium Márie Magdalény
  • Evanjelium Ježišových detí
  • Utrpenie a vykúpenie baróna doktora Viktora von Frankensteina
  • King-Kong
  • Král Artorius
  • Cár Mikuláš druhý – Stalin
  • Ludwik XVI.
  • Praotec Abrahám
  • Nikola Tesla – novodobý prometheus ľudstva
  • David – víťazný kráľ Izraela a Júdey
  • Battlestar Galactica 2023
  • Doktor Who

Ďalej by sa mala spomenúť opera „Oslobodenie židovského národa – Prefect Caliguli“ na prepracovaný text Mihálya Székelya (2013), ako aj opera (s vlastným textom) „Event horizont 2.“ (2007 – 2008). Potom opera „Pokušenie spisovateľky Rowlingovej“ s vlastným textom z roku 2007 (odohráva sa po dokončení románového cyklu Harry Potter). Pracoval taktiež na detskej fantasy, sci-fi opere „Elle Fanning za prechodom do neviditeľnej dimenzie“ (rok 2012 – 2013), či opere „Twilight“, na základe značne prepracovaného románu Stephenie Meyerovej.

Novodobá tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]

Autor sa taktiež pokúša o tvorenie hudby k počítačovým hrám s vlastným námetom a textom, zatiaľ však hľadá počítačového experta pre realizáciu týchto (textovo a hudobne už zrealizovaných) projektov. Je to napríklad hra „Doktor Who a pekelný labyrint“. Tento projekt prepracoval aj zhudobnil ako scenár s kompletnou hudbou pre zatiaľ neexistujúci film (obe boli dokončené v roku 2014). Podobným projektom je aj (pre zatiaľ nezrealizovaný virtuálny film, fantasy sci-fi scenár a kompletná hudba) „Cesta na koniec sveta“ z roku 2014.

Mimo toho komponuje skladby (komorné, koncertné, orchestrálne, oratórne a scénické) aj v čisto klasicistickom štýle pod pseudonymom Viktor von Gesichtchenstein. Taktiež skladá aj piesne v popovom štýle (disko, tradičné, country, techno, hip-hop), a to zväčša pre detské hlasy s počítačovým sprievodom. Má ich už vyše 100.

Súčasná tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho skladby sú zatiaľ realizované iba v lokalite, kde žije (Rimavská Sobota a okolie), aj to iba zborové a piesňové skladby s klavírnym sprievodom alebo počítačom realizovaným orchestrom. Jeho žiaci taktiež predviedli niektoré z jeho skladieb. V minulosti ale aj v prítomnosti sa realizovali (len v počítačovej forme) niektoré symfonické zvučky a pochody projektované pre rôzne mestá na Slovensku.[3] Jedinou výnimkou je realizácia (taktiež iba počítačová) symfonického baletu „Rómeo a Júlia“ na medzinárodnom festivale v roku 2004. V roku 2016 sa dostal do publikácie Encyklopédia Osobností Českej a Slovenskej republiky.[4]

Na koľko sa v lokalite Rimavská Sobota, ale ani v širšom okolí, nevyskytujú profesionálne komorné a orchestrálne telesá (a operno-baletné už vôbec nie) a nakoľko si nízkorozpočtové Slovensko nemôže dovoliť realizáciu projektu od zatiaľ neznámeho autora, je Peter Ličko nútený svoje komorné, orchestrálne a scénické kompozície realizovať len na počítači (asi od roku 1997). Žiaľ, kvôli neutešenej finančnej situácii a kvôli strachu zoznámiť s novými programami hudobného štúdia, je počítačová realizácia so starými programami značne nekvalitná.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Martin Dúbravský: Peter Ličko – k profilu a štýlu skladateľa. Masarykova univerzita V Brně, Filozofická fakulta, Ústav hudební vědy, Brno 2011, PDF
  2. Peter Ličko: talent neobjaveného skladateľa navždy vyhasol. Napísal viac než 700 skladieb, vychoval mnoho hudobníkov [online]. rimava.sk, 2021-03-23, [cit. 2021-03-23]. Dostupné online.
  3. TASR. Poslanci Rimavskej Soboty začínajú zastupiteľstvá znelkou. SME (Bratislava: Petit Press), 2008-03-05. Dostupné online [cit. 2015-10-25]. ISSN 1335-4418.
  4. Oxford Encyclopedia Ltd. Encyklopédia Osobností Českej a Slovenskej Republiky IV.2016. [s.l.] : Oxford Encyclopedia Ltd, 2016. Dostupné online. ISBN 978-0-9931249-6-9. S. 824,825. Archivované 2016-12-22 z originálu.